Pravda o televíznych ratingoch

Pomerne dlhú dobu Vás pravidelne informuje o ratingoch a sledovanosti epizód Hviezdnej brány, prípadne iných scifi seriálov. Po zrušení seriálov sa často ozývajú hlasy, že celý systém ratingov a hodnotenia sledovanosti seriálov je zlý. Takéto ohlasy sa objavujú aj po zrušení seriálov Caprica či Stargate Universe. Ale ako vlastne tento systém funguje? V nasledujúcom článku skúsime predstaviť a vysvetliť systém tv ratingov... Článok sa zameriava na ratingy, hodnotenie seriálov, sledovanosť v Amerike, ale princíp by mal byť rovnaký všade.

Pohľad a vysvetlenie ratingov priniesol Craig Engler, viceprezident Syfy Digital.

Keď scifi televízie rušia seriály (alebo hocijaké televízie), veľa fanúšikov rozpráva o tom, aký je zlý systém ratingov a ako neráta poriadne všetkých scifi fanúšikov. Práve tí sú technicky zdatní a nepozerajú veľmi televíziu... Viac dielov nahrávajú, kupujú ich z iTunes alebo ich nelegálne sťahujú z torrentov. Ak by starý Nielsen systém bral do úvahy aj týchto divákov, veľa scifi seriálov by malo oveľa väčšie ratingy a trvali by o niekoľko sezón viac.

(Pozn. redakcie – Nielsen ratings je meno systému na meranie a počítanie sledovanosti v USA a následný výpočet ratingov pre jednotlivé programy, vekové kategórie sledujúce tieto programy...)

 V spomínaných názoroch fanúšikov je určite trochu pravdy, ale aj veľa mylných predstáv, ktoré sú v predstavách ľudí. Otázky o ratingoch a sledovanosti padajú každý deň, preto som sa rozhodol pozrieť na tieto veci na jednom mieste. Mojím cieľom nie je vás presvedčiť, či je systém ratingov dobrý alebo zlý – ide o to vysvetliť ako systém funguje, a oddeliť fakty od fikcie.

Čo ratingy skutočne merajú?

Po prvé, treba si povedať, čo televízne ratingy sú, a čo nie sú. TV ratingy merajú čo ľudia sledujú v televízií, a tým myslím obsah, ktorý sledujete na vašom televízore. Nemyslím to, čo sledujete cez laptop, iPhone či Roku box. Aj to sa meria, ale oddelene.

Toto je jedna z najviac nepochopených vecí. Väčšinou, keď poviem, že „tieto veci sa merajú inak“, dostanem bezmyšlienkovité reakcie od tých, čo sledujú online. „Vidíte, tu je problém! To je blbosť! Prečo, prečo, prečo to nie je merané spoločne?!?“ Dobrá otázka, prečo?

TV ratingy nemerajú len koľko ľudí sleduje televíziu, merajú tiež koľko ľudí sleduje reklamy v televízií. Toto je veľmi dôležité pre televízne spoločnosti, ako aj pre inzerentov, ktorí míňajú miliardy každý rok za televízne reklamy. Každý chce vedieť, čo dostáva za svoje peniaze. Systém Nielsen poskytuje údaje pre predávajúcich a kupujúcich.

Takže prvým veľkým dôvodom, prečo online sledovanie je rátané pomimo, je to, že rovnaké reklamy nebežia v živom vysielaní a v online streame (kde v niektorých prípadoch nebežia žiadne reklamy). Prirodzene, inzerenti, ktorí platia televízií za reklamy, nechcú, aby tí, čo sledujú online, vhupli do celkových ratingov, veď predsa reklamy nevidia.

A prečo nie sú tie isté reklamy aj pri online sledovaní? Inzerenti ich proste nechcú platiť (verte mi, pre nás by to bolo oveľa jednoduchšie ak by chceli). Sú to ich peniaze a oni sa rozhodujú ako ich minúť. Postupom roku by mal Nielsen systém vyvinúť nové ratingy, ktoré by kombinovali televíziu a online sledovanie šou, v ktorých bežia aj rovnaké online reklamy.

To by mohlo povzbudiť inzerentov, aby kupovali viac reklamy aj do online vysielania. Kým to tak nebude, je treba ich sledovať oddelene.

Činiteľ DVR a preskakovanie reklám

Ďalšou anomáliou vo svete reklám a televízie je nahrávanie cez DVR. Ľudia si povedia, mám prehrávač, tak preskočím reklamy. Ako toto zarátate? Keďže sa to deje, sme si toho vedomí rovnako ako Nielsen systém. (Tiež vieme, že ľudia sledujúci televíziu chodia cez reklamy na záchod, do chladničky a podobne). Aby sme to mohli zarátať, Nielsen zmenil systém, aby zarátaval aj nahrávania cez DVR prehrávače.

Live – sledovanosť programu v premiére, bez nahrávania. Ak si stopnete seriál na viac ako 25 sekúnd, ste vyhodený z tejto kategórie.
Live + Same – sledovanosť so zarátaním ľudí, ktorí sledujú cez DVR a seriál si nahrávajú.
Live + 7 – sledovanosť so zarátaním ľudí, ktorí seriál sledujú cez DVR do 7 dní.
C3 – množstvo reklám sledovaných v premiére seriálu, alebo do troch dní cez DVR prehratie. Je to výsledná hodnota, vďaka ktorej je kupovaná a predávaná väčšina reklamného času.

Ďalšou často mylnou predstavou je to, že online sledovanie ničí televízny model, a to napriek tomu, že DVR nahrávania sú oveľa väčším problémom. Už sme videli šou, pri ktorých viac než 50% sledovanosti tvorili nahrávania cez DVR, a to tieto prehrávače nemá každá domácnosť. Keďže väčšina peňazí je z reklám – keď zistíme, že viac než polovica ľudí ich preskakuje, už je to pre nás dôležitá záležitosť.

Veľa obsahu je teraz k dispozícií na vyžiadanie (video on demand) - či už zadarmo, alebo za platbu- od televíznych providerov, tak televízne spoločnosti musia prísť na to, ako všetky tieto veci zarátať do výslednej rovnice. Ľudí, ktorí sledujú šou na vyžiadanie, sledujeme cez ďalší systém nazvaný Rentrak, ktorý získava údaje od káblových spoločností. Keďže si šou vyžiadate, toto sa dá ľahšie sledovať ako milión rôznych streamov, ktoré televízie ponúkajú.

Ako je rátané online sledovanie? 

A potom tu máme online obsah. Do online kategórie dávam každého, kto sleduje cez iTunes, Netflix, Amazon, Hulu, Xbox, PlayStation či BitTorrent. Sú desiatky spôsobov ako sledovať obsah online a tie spadajú do troch kategórií, z ktorých je každá zvlášť rátaná.

1. TV šou, ktoré sú streamované s reklamami: Podobne ako televízni inzerenti, aj online inzerenti chcú vedieť, koľko ľudí vidí ich reklamy.
2. TV šou, ktoré sú predávané online: za tieto platíte, či už za epizódu, alebo sezónu. Od obchodníkov ako iTunes potom dostaneme číslo, koľko epizód, či sezón bolo predaných.
3.  Nelegálne downloady: Napriek tomu, že toto nezapadá do biznis modelu, väčšina televízií má anti-pirátske skupiny, ktoré sledujú nelegálne sťahovanie.

Predaje dvdčiek nebudem veľmi spomínať, pretože z nich televízie väčšinou peniaze nemajú. Televízie platia za licenciu šou od veľkej produkčnej spoločnosti a táto spoločnosť predáva a zarába na dvdčkach.

Poznámka redakcie - takto to funguje aj pri SGU. Syfy Channel platí spoločnosti MGM za práva k Universe. Táto suma peňazí spoločne s balíkom od MGM dáva dokopy množstvo peňazí na výrobu seriálu. Zo samotného vysielania má zisk Syfy Channel, z predaja dvdčiek už ide zisk len MGM (predaj dvd je však stále dôležitý, hlavne v situácií ako teraz, keď je šanca, že miesto Syfy bude mať MGM nového partnera na vysielanie)

Ako Nielsen ratingy fungujú?

Kým prejdeme ďalej, treba mať na pamäti, že spomínané metódy sledovania nie sú rátané dokopy. Nielsen TV ratingy sú dávané dokopy z istej vzorky, kým metódy online sledovania sú rátané skutočným množstvom downloadov a streamov. Nielsen dáva dokopy vzorku domácností po krajine, z ktorej je štatisticky vyrátané, koľko ľudí šou sleduje. Toto je ďalším horúcim zemiakom, o ktorom radi rozprávajú tí, čo sledujú online. Niektorí ľudia neveria výpočtom zo vzorky domácností. A hlavne si myslia, že tento systém funguje špeciálne zle pre scifi seriály, pretože si myslia, že scifi fanúšikovia nie sú vhodne reprezentovaní vo vybraných domácnostiach. Ak by Nielsen systém lepšie rátal scifi fanúšikov, scifi seriály by mali lepšie ratingy.

Áno, výpočet zo vzorky ľudí vyzerá divne

Chápem to. Je to divný koncept, ktorý neráta každého, a špeciálne scifi seriály sú často rušené. Scifi fanúšikovia sú potom nasraní! Ale my nie, pretože Nielsen systém ratingov neexistuje vo vákuu. Lebo k tomu máme práve tie ďalšie spomínané dáta - stiahnutia z iTunes, Amazonu a podobne (tie dáta máme aj keď ich nie vždy uverejňujeme), ktoré nám dávajú ďalší pohľad k TV ratingom, práve aby nebol zohľadnený len divný koncept Nielsen ratingov.

Porovnaním týchto údajov získame prehľad, ktoré seriály sú viac sledované, predávané na Amazone, iTunes, či dokonca ktoré sú najviac pirátsky sťahované. Keď zoberieme do úvahy dopad všetkých týchto čísel, máme celkom dobrý obraz. A samozrejme, predsa môžeme zistiť, aký je seriál aj tým, že venujeme pozornosť tomu, čo o ňom ľudia hovoria.

Seriály Flashforward, V a The Walking Dead

Zoberme si ako príklad seriály V, Flashforward a The Walking Dead. U všetkých boli vysoké očakávania a začali s obrovskými ratingami. Potom sa ratingy týchto seriálov začali zmenšovať. Flashforward bol zrušený, V ledva prežilo do druhej sezóny a u seriálu The Walking Dead sledovanosť narástla, bol obnovený na ďalšiu sezónu s viac epizódami ako mala tá prvá. Podľa toho, čo som čítal z názorov fanúšikov, presne takýto vývoj som očakával.

Celkovo myslím, že nie je žiadny dôkaz, ktorý by hovoril, že Nielsen systém je nepresný, špeciálne zlý pre scifi seriály. A tie vôbec nie sú častejšie rušené ako šou z iných žánrov. Realitou televízie je, že väčšina seriálov po nejakej dobe skončí – bez ohľadu na žáner. Presne tak ako väčšina filmov či kníh sa nestane bestsellermi.

Nielsen systém nie je perfektný, ale to nebude žiadny. Aj keby sa nám podarilo merať sledovanosť každej domácnosti cez deň, v noci – nedokázali by sme zistiť, či osoba ktorá sledovala televíziu, dáva pozor, alebo koľko ľudí sa na danú televíziu pozerá. Čo potrebujeme, je systém, ktorý je v rámci možností presný, a ktorý ľudia na všetkých stranách televízneho biznisu príjmu ako štandard. Nateraz to je Nielsen systém.

A ako teda rátať sledovanosť dokopy?

Teraz, keď už viete, čo a ako sa počíta, môžeme prejsť k jednému z najdôležitejších aspektov - ako sa jednotlivé časti zrátavajú. Keďže nie každé sledovanie prináša rovnaké množstvo peňazí za reklamu, nemôžu tieto spôsoby byť rátané rovnako. Pri porovnávaní zisku z reklám za sledovanie v televízií s online sledovaniami prídeme k tejto úvahe: Ak za sledovanie reklám priamo v TV je zisk $10, za online sledovanie či ďalšie podobné metódy s veľkým šťastím získame $1. A to je veľmi optimistické číslo.

Potom stačí jednoduchá matematika, aby bolo jasné, že kombinovať sledovanosť do jedného „super ratingu“ nefunguje. 10 miliónov fanúšikov, ktorí si pozrú diel online sa dá porovnávať s miliónom, ktorý si ho pozrie v televízií. A dôležité je porovnávať len tých, z ktorých sú peniaze. Keď sa na to pozrieme ešte iným spôsobom – ak k zisku z milióna bežných TV divákov pridáme zisk z milióna online sledujúcich divákov, získame celkový zisk ako z 1,1 milióna TV divákov.

Jeden „Super Rating“ nie je až tak super

Ostatne takýto systém na dlho? Určite nie. Televízny a online priemysel sa neustále menia, a to určite nejakú dobu potrvá. Pred piatimi rokmi sa zisk z online sledovania rátal v centoch, dnes sa ráta v päťcentoch. Za ďalších 5 rokov sa snáď začne rátať v štvrťákoch a potom snáď online sledovanie začne mať skutočne dopad na ukončovanie, či predlžovanie scifi a iných seriálov.

Snáď vám tento článok dal aspoň mal predstavu ako televízny priemysel funguje na začiatku roku 2011.

Spracoval: Jonas, korektura: Lado
Diskusia vo fóre