Rozhovor s Davidom Hewlettom (Rodney Mckay)

Život pokračuje v rýchlom tempe pre muža, ktorý strávil väčšiu časť desaťročia hraním jednej z najviac ikonických (a neurotických) rolí: Dr. Meredith „Rodney“ Mckay. Režíroval úspešný film „A Dog´s Breakfast“ a neskôr sa objavil aj na plátne vo filme „Splice“. Objaví sa aj v snímke „The Whistleblower“, kde bude hrať po boku Rachel Weisz a Monicy Belluci.

Gateworld získal Davida na rozsiahle interview po tom, čo bol hosťom na Oficiálnej Stargate Konferencii vo Vancouveri. V rozhovore rozpráva o svojich súčasných projektoch, pocitoch z poslednej sezóny SGA, o dynamickej zmene, ktorú priniesol Roberto Picardo... a je toho oveľa viac!

Gateworld: Ako sa má Sebastian? (syn)
David Hewlett: Má sa fajn. Veľmi fajn. Rastie veľmi rýchlo, je to skoro až absurdné. Naozaj je ako nejaký mimozemšťan.

No najlepšia vec na ňom je – vlastne sú tu dve najlepšie veci –... prvá je tá, že som zvykol napodobovať mimozemšťana z filmu Votrelec, toho, ktorý sa pricucával ľudom na tvár. Robil som to tak, že som pomaly otváral dlaň a potom mu skočil rukou na tvár. Väčšinu deti by to vydesilo, ale jemu sa to páči. Nedávno to dokonca začal robiť aj on mne. Urobí tu milú vec so svojou malou rúčkou a potom skríkne „Whoooooo“ Takže som tak trochu hrdý na to, že môj dva a pol roka starý syn dokáže urobiť rukou votrelca.

Tá ďalšia skvelá vec je tá, že keď som sa ho spýtal, čo chce pozerať v TV, povedal „Doctor Who“.

GW: Skvelé!
DH: Bolo to skvelé.

GW: Vlastne som sa do toho seriálu akurát zapozeral.
DH: Naozaj? No máte čo doháňať.

GW:  Ešte som nedokončil druhú sériu. Viem, že asi prídu o Billie Piper. To je všetko, čo viem.
DH: Naozaj? To ste ešte len tam...

Vlastne... Bol som veľký fanúšik originálneho Doctora Who. Tento nový mi pripadá už trochu zbytočne prehnaný. Avšak teraz... keď sa na scénu dostáva tento chlapík Moffat (pozn. producent a scenárista), sa mi to naozaj páči.

GW: Jane a Mars (jeho psy). Ako sa majú?
DH: Dobre. Mars je tučný. Boli sme preč nejaké tri mesiace. On ostal u známych. Zdá sa mi, že ho nakŕmili zakaždým, keď sa naňho pozreli. Takže je ako balón, viete, malé tučné laby. Taký veľký.

GW: Čo ste v poslednej dobe robili? Osobne? Profesionálne?
DH: Z každého rožku trošku. Bol som dlho v Európe. Takže som robil... nakrúcal som film s Rachel Weisz, bolo to v Rumunsku, s ňou a Monicou Bellucci a...

GW: Hrá v tom aj David Nykl?
DH: David Nykl nie. Nie, to bola Helen. Tá sa natáčala vo Vancouveri. To bol iný film, s Ashley Judd. No, takže som robil toto. Robil som ešte pár filmov v Bulharsku. Režíroval som tam tiež jeden horor pre SyFy. Je to o film o zlej snehovej opičke.

GW: Natáča sa tam lacnejšie?
DH: Myslím, že áno. Ako Kanaďan som vyrástol v miestach, kde sa lacno natáča. Vždy sme tam natáčali. Avšak kurz dolára nás prinútil ohliadnuť sa za inými možnosťami. Neustále sa musíme snažiť o minimalizáciu nákladov.

GW: To áno.
DH: Takže stále sa hľadajú nové miesta, kde sa dajú zohnať ľudia lacnejšie a tak. Preto je Bulharsko rozhodne lacnejšie na natáčanie. Ale Bulharsko trpí rovnakým problémom, a to tým, že miestna mena začína nenápadne posilňovať voči doláru. Ale neviem ako dlho to bude trvať. Dosť rýchlo to kolíše. Kto vie, čo bude potom?

Môžem prehlásiť, že ak dokážete režírovať film v Bulharsku, tak viete režírovať hocičo. Hocikde. Nepamätám si, kto to bol, ale jeden z režisérov, o ktorom som čítal, keď som robil výskum pred A Dog’s Breakfast povedal, že ak nedokážete režírovať z ničoho, tak nedokážete režírovať ani s multi-miliónovým rozpočtom. Takže by ste to mal byť schopný dokázať bez peňazí predtým, ako to budete robiť s veľkými peniazmi. Takže viete predtým, ako budem robiť Iron Mana 3, tak urobím...

GW: [Smiech] Poslednýkrát, keď sme spolu hovorili v roku 2008. Tesne po tom, ako sme sa dozvedeli, že piata sezóna Atlantisu bude poslednou.
DH: Plakal som? Boli tam slzy?

GW: Bol tam smútok.
DH: Bol tam žiaľ. Stále je tam žiaľ. Je úžasné, ako ľudia stále smútia za Atlantisom. Viete...

GW: Áno, to je pravda. Nemali sme ani príležitosť porozprávať sa o poslednej sérií, keďže v tom čase ešte neboli odvysielané všetky epizódy.
DH: Mmm, mmm. Už si to ani nepamätám. (smiech)

GW: Takže. Skvelé momenty? Slabšie momenty? „The Shrine?“ (5x06)
DH: Ou, „The Shrine“ je fantastická. Je to jedna z vecí, ku ktorej sa dostanete iba ak hráte v sci-fi. Je to vymyslená choroba, takže musíte hrať všetku tú sympatiu, komédiu, zmätok a sentiment, viete. Sentiment. Je to vôbec vhodné slovo? Nechcem použiť nesprávne slovo.

Epizódu napísal Brad Wright a bol aj pri väčšine natáčania. Bola to riadna zábava. A bola tam... ako sa volá – Kate, moja sestra. Príliš veľa sestier. Nedokážem si poriadne zapamätať ich mená. To, že som tam mal sestru, bola tiež veľká zábava, skutočne. Bola to skvelá show.

Myslím, že to bola jedna z tých veľkých epizód... Nie preto, že Mckay bol ústrednou postavou, ale preto, že v tejto epizóde boli všetci. A Mckay týmto všetkým ľuďom musel povedať zbohom. Mal som z toho pocit... bola to vhodná epizóda do poslednej série Atlantisu.

GW: Kritika mnohých fanúšikov sa počas piateho roka týkala vášho vzťahu s doktorkou Kellerovou.
DH: Hmm.

GW: Nie vzťah ako samotný. Skôr to, že to vyzeralo dosť nanútené. Zrejme kvôli načasovaniu a kvôli tomu že sa to muselo odohrať ku koncu sezóny.
DH: No, vlastne je to pravda...

GW: Vedeli ste vzhľadom na scenár a dejovú postupnosť, že sa to môže takto rýchlo vyvíjať? Alebo sa to aj vám zdalo trochu unáhlené?
DH: Nuž, to je ťažko povedať. V spätnom pohľade to bolo akési doplnenie. Viete, o čom hovorím? Bolo to iné. Bola to zmena v smerovaní McKayovho milostného života. Predtým sa to uberalo úplne inou cestou.

Viete, ak je v seriáli Jewel Staite, budem s ňou mať románik viac ako rád. Takže, ja som s tým problém nikdy nemal! (smiech). A, navyše, Jewel je tak... Jewel je zábavná. Jewel je jedna z najzábavnejších a správne strelených ľudí, akých som kedy poznal. Práve som pracoval s jej manželom na tomto filme v Bulharsku. Oni dvaja sú pre seba proste stvorení. Sú dvomi z najzábavnejších, najmúdrejších a najrýchlejších ľudí, akých som kedy stretol.

Je tam – ako som povedal o Chrisovi Judgeovi taktiež – je tam svetlo. Viete, sú ľudia, ktorí keď vkročia do miestnosti tak ju celú rozžiaria. No a títo dvaja sú presne takí. Aj keď Jewel je tak trochu zlomyseľné svetielko. Viete. Ona je tak trochu ... áno, ona je také hriešne svetlo.

Takže som nikdy nemal problém, pretože som si vychutnával všetky naše spoločné scény. Vždy boli zábavou. Obaja sme veľmi dobrí v sťažovaní sa. Dáte nás dvoch dokopy a vieme sa posťažovať tak, ako nikto iný.

GW: (smiech)
DH: Takže som si naozaj vychutnával skutočnosť, že naše postavy boli spolu tak často ako boli. Myslím si, že náš vzťah... bol trochu unáhlený, z mnohých uhlov pohľadu. Ale ako som už povedal, dovoľovalo nám to pracovať spolu viac, takže som sa z toho tešil.

GW: Ako ste pociťovali zmenu, ktorú priniesol v piatej sezóne Bob Picardo v úlohe vodcu?
DH: Picardo. Picardo, v skutočnosti, ten chlapík bol...

GW: Čo to prinieslo nové oproti Torri a Amande, podľa Vás?
DH: Nuž, prinieslo to byrokraciu. Joe Mallozzi a Paul Mullie – im sa to páčilo. Myslím, že sa im páčila myšlienka, že existuje veľa byrokracie vo vedení SG. Títo režiséri napísali veľa epizód s touto tematikou. Napríklad I.O.A. Čo to I.O.A. je? Vidíte, nikdy neviem tie písmená poriadne rozlúštiť. Viete o čom hovorím.
(pozn., IOA = International Oversight Advisory)

Taktiež si myslím, že Picardo je presne ten typ postavy, akou by sa stal Mckay, ak by nebol vedcom. Chápete ma? Bol takým dotieravým typom. Ako v epizóde „Vegas“. Áno, niečo také, v podstate. 

Picardo je veľmi dobrý herec. Priniesol do seriálu veľa malých detailov a odtieňov v rámci svojej postavy. Vždy ho bola zábava sledovať pri hraní. Teraz som s ním znova nakrúcal v Bulharsku. Je proste skvelé, byť v jeho blízkosti.

Znova, tí herci – najviac mi z celého seriálu chýbajú tí herci. Viete.. Herci a štáb. Ale najmä herci, pretože s nimi ste celý čas.

GW: Nie je to frustrujúce, že sa nič nedeje okolo filmu? Teda, vieme oficiálne dôvody, ale...
DH: Aké sú to dôvody?

GW: Oficiálne je to pokles na trhoch s DVD, a finančné problémy štúdia MGM, ktoré je momentálne v štádiu predávania.
DH: Myslím, že to sú dosť dobré dôvody.

GW: Je strašné vedieť, že nad tým visí otáznik a možno sa to nikdy nepodarí, navyše ak to už bolo odsúhlasené. A k tomu sa už začalo s prácou na scenári. Viete o tom?
DH: Teda, scenár bol, ale nikdy som ho nevidel.

Kedykoľvek sa zruší seriál, vždy hovoria o „filme“. Je to jediný spôsob ako... nechcete to proste iba nechať tak. Nik nechce veriť tomu, že to proste skončí. Viete čo myslím? Ale skutočnosť je taká, hlavne v tejto dobe.

Neverím tomu, že DVD by si neviedlo dobre. Myslím si, že keby bol film Atlantis, počínal by si veľmi dobre. Navyše si myslím, že fanúšikovia majú právo chcieť a pýtať si to. Takže ľudia, vyžadujte, pýtajte si film - ak by bol, veľmi by ma to potešilo. Ale s pribúdajúcimi rokmi je to stále nepravdepodobnejšie, pretože všetci smerujeme iným smerom. Pozrite sa napríklad na Jasona Momou Stal sa z neho Conan, preboha!

GW: Áno.
DH: Bude to... veď viete.. kto vie? Zo mňa sa stane akýsi divný režisér pôsobiaci v Bulharsku.

GW: Od Rodneyho začiatkov v SG-1 po Atlantis, povedali by ste že sa za tie roky zmenil? Je tým istým mužom?
DH: Určite začal nosiť časom väčšie oblečenie, narástol. Ale to bolo viac o tom, koľko som vždy jedol na scéne.

Nikdy som nechcel aby sa Mckay zmenil. Bál som sa zmeny jeho „hosťujúcej“ postavy na postavu hlavnú. Bál som sa, že ho to zjemní. Nechcel som aby bol príjemný.

Zábava bola viezť ho Atlantisom s tým, že ako hlavné postava by nemal byť nesympatický. Súčasne som ale vedel že musí mať nesympatické črty. V tomto boli veľmi dobrí režiséri, ktorí odviedli kus dobrej práce v udržiavaní Mckaya zaujímavým. Snáď som v tom mal prsty tak trochu aj ja. V tej nesympatickosti. Vlastne, ja kúsok nesympatickosti nosím všade so sebou. Ale bola to zábavná jazda, pretože išlo o udržanie postavy, ktorá mala prísť v jednej epizóde SG-1, zapríčiniť chaos Amande Tapping a odísť, po dobu piatich rokov.

Napríklad: „Aha, pozrite. Hrá v scénke s deťmi!“ Nuž, čo ak Mckay nemá rád deti? Viete čo tým myslím? Kto Nemá rád deti? Psy? Zvieratá? Alergie, hypochondria a ostatné veci – tie veci patria ku mne tak či tak.

Viete, vlastne si myslím, že Mckay sa až tak nezmenil, okrem toho že si uvedomil, ako potrebuje aj iných ľudí. Ja som takmer kráčal touto cestou s ním. Keď som prišiel na natáčanie, bol som touto postavou. Pamätám si jednu z prvých epizód, niekto prišiel ku mne a potľapkal ma po pleci. Ja som mu na to: „Nie. To nemôžete. Prepáčte, ale Rodney... to nie... on nie je...“ Ich reakcia na to bola: „Ooo! Čo máte za problém?“ a ja na to: „Nie, myslím to vážne. Nik nesmie len tak prísť a potľapkať Rodneyho v takejto situácii. Nikto kto s ním pracuje, by to nespravil.“ a oni: „OK, fajn. Ako chcete.“

No a na konci toho všetkého, na konci seriálu, bol ako súčasťou rodiny. Viete? Jeho rodina bol Ronon a ... – Ronon bol matka a ....

GW: (smiech)
DH: A Flanigan bol ako domáce zvieratko. Obklopil sa ľuďmi a stali sa preňho dôležitými. Aj ako herec – Cítil som sa tak, že som prišiel ako individualita a odišiel som ako súčasť tímu. A to bolo na tom najťažšie... Je to jeden z dôvodov, prečo je také ťažké zanechať takúto show.

Som rád, vždy keď vidím Joe Flanigana. Nevidel som ho totiž veľmi dlho. Vidím ho tu teraz, a viete, vyzerá bezo mňa strašne.

GW: (smiech)
DH: Čas, ktorý sme strávili oddelene mu nespravil dobre.

GW: Absolútne. Ak „Enemy At the Gate“ bola naozaj posledná šanca vidieť Vás v postave Rodneyho Mckaya, ktorú z vecí by ste vzali ako spomienku na Vašu postavu?
DH: Pravdepodobne by som vzal jeden z mojich kabátov, pretože tie sa predávali!

GW: Takže, čo bude napísané v tejto kapitole „Knihy Dávidovej?“
DH: Nič. Bol som zaneprázdnený srandičkami.

GW: (smiech) Čo by bolo napísané v kapitole o Stargate? Asociácia na celok?
DH: Nuž, vždy som sa cítil tak, akože som bol ten malý samotár, ktorý zrazu prenikol do sveta plného fanúšikov. Prišiel som ako samotár a stal som sa súčasťou komunity fanúšikov Stargate. Myslím doslova. Je to taká výnimočná skúsenosť. Ani nedokážem ľudom presne vysvetliť, aké to je. Najmä Atlantis, pretože Atlantis bol niečo ako „Disney“ v sci-fi. Bol to seriál, ktorý si pozriete s rodinou. Vždy sa mi to veľmi páčilo. Vždy sa mi páčilo, že starí rodičia a vnuci s Vami hovoria o seriáli. Matky so synmi, matky s dcérami. Nádherný pocit rodiny spojený so seriálom.

GW: Nie že by to bolo vždy s kostolným poriadkom, ale bolo to bezpečné.
DH: Nie, nebolo. Teda, vlastne bolo. ...

GW: Čo sa týka rodinného sledovania.
DH: Áno, možno tam bolo pre niekoho príliš veľa násilia. Existuje veľa rôznych ľudí. Každý si zo seriálu odnesie to svoje. Rôzne vekové skupiny si vzali rôzne veci. Niektorí ľudia v tom videli viac, niektorí menej. Niektorí ľudia boli viacej zameraní na postavy. Niektorí boli viac orientovaní na sci-fi.

Bolo v tom srdce. To som na tom miloval. A to prišlo od autorov. Prišlo to od producentov, prišlo to od hercov. A tí herci- všetci sú to veľmi dobrí ľudia. To je v dnešnej dobe výnimočné. Také niečo sa ťažko hľadá.

GW: Mali ste šancu pozrieť si Stargate Universe? Aspoň časť?
DH: Videl som kúsok pilotnej časti, ale robím si z toho srandu. Je pre mňa ťažké pozerať sa na ostatných hercov, ako si užívajú všetku tu zábavu. Viete, robil som to päť rokov. Naozaj som si to užíval. Chýba mi to. Teraz mi je veľmi ťažko sadnúť si k tomu a pozerať na to.

Viete, nie je to moja Stargate. Dobre im tak! Nech si to užijú. Nech z toho vyťažia, čo sa dá. Mali by. Sú veľmi talentovaní. Vedú seriál inou cestou, čo je zrejme dobré. Seriál sa vysiela od kedy? Vyše pätnásť rokov? Zobrali to inou cestou, ale pre mňa to nie je také hrozné. Ja mám svoje spomienky na Stargate, môj Stargate je Atlantis.

Takže, síce som začal v SG-1, ale moje srdce je v Atlantise. Možno to bude chvíľu trvať. Možno mi bude chvíľu trvať kým sa to uleží. Možno to budem pozerať so svojim synom.

GW: Kde sa vidíte v priemysle v priebehu niekoľkých rokov? Réžia? Scenár?
DH: Určite viac réžie aj scenáru. Pravdepodobne by som takto mal mať viac času na rozhovory ako teraz, ale teraz sa sústredím na rozchodenie svojich vlastných projektov. A režírovanie milujem. Pre samotára nie je nič také skvelé ako...

GW: „A Dog´s Breakfast“ bol fenomenálny.
DH: Oh! Nuž, ďakujem Vám! Bolo tam veľa zábavy. Niečo podobné by som si veľmi rád zopakoval. Ale viete, aby som začal platiť nejaké účty a iné veci, odišiel som režírovať do Bulharska filmy pre Syfy. Myslím že to sa tiež zapísalo do tej knihy. Rád by som ale nakrútil niečo doma, aby som mohol znovu spolupracovať s hercami z „A Dog´s Breakfast“.

GW: Nejaké iné budúce projekty?
DH: Onedlho to budú „Morlocks“. Ďalší je film o zlomyseľnej snežnej opici, akokoľvek to nazvú. O pár týždňov to budem upravovať.

GW: Budete udržovať kontakt?
DH: Udržovať kontakt. Dám ľuďom vedieť. Najmä cez Twitter. Takže, ak ma chcú ľudia nasledovať na Twitteri – to je najlepší spôsob, ako so mnou udržať kontakt. Rád odpíšem, ak mám na to čas. Takže, ak má niekto o to záujem, ľahko ma nájsť.

GW: Samozrejme.
DH: Môžeme ostať v kontakte. Sledujem stargate.sk!
 
Preklad: Matob, Auruz
Korektúra: Lado a Jonas