Rozhovor s Kate Hewlett (Jeannie Miller)

Herečka Kate Hewlett, sestra Davida Hewletta sa objavila v 4 epizódach Stargate Atlantis. Na začiatku rozhovoru sa Kate vyjadruje k jej najnovšiemu projektu Humans Anonymous, ďalej opisuje dojmy s koncu sga samozrejme sa venuje našej obľúbenej postave Jeanie Miller.

Gateworld: Pre GateWorld Som David Read a som tu opäť so slečnou Kate Hewlett – pôvabnou Kate! Je to super sa tu opäť stretnúť, drahá!

Kate Hewlett: Nuž ďakujem veľmi pekne!

GW: Akurát sme hovorili o „Humans Anonymous“. Mohla by si priblížiť publiku o čo sa jedná?
KH: Samozrejme, nie je to žiadna svojpomocná skupinka. Hrá sa to, čo som napísala, a hrali sme to opäť v januári v Toronte. Je to nová verzia hry. Trvá 75-minút a hrajú to nový herci. No, v podstate dvaja ľudia sú rovnaký. Jedna osoba som ja a druhý je priateľ Phil. Potom je tam kopec nových hercov, aj nový režisér, a veľa nových vecí. Tiež rovnako nový je scenár.

GW: Pamätám si na rozhovor z minulého roku. Myslím si, že tento scenár je ten, v ktorom si hovorila že niekto povedal „Mala by si to spraviť dlhšie“ a potom si zistila, že je tam celá časť s ktorou si nebola spokojná. Je to ten istý scenár?
KH: Je to ten istý scenár. Asi skutočne potrebujem nový projekt, huh? [Smiech] Vyťažím z neho všetko ...

GW: No veď vieš, dokonalosť potrebuje svoj čas!
KH: Hra prešla toľkými rôznymi zmenami. Začala ako 20-minútový kúsok, čo som napísala ako krátku hru na festival a potom som ju rozšírila na 55 minút pre „The Fringe“. Potom v New Yorkskej firme, Bridge Theater Company, chceli aby som to spravila na dve dejstvá.

Napriek tomu som si myslela, že to bola dokončená na 55-minútach ale nebola a skutočne som chcela dlhšiu verziu. Ale teraz to bola len moja voľba, koľko času budem chcieť na budúci festival. Prišla som so 75 minútami, pretože si myslím, že to je perfektná dĺžka pre túto hru.

V New York tu boli určité veci, ktoré mi pripadali ako nevhodné. Bola v hre jedna prestávka, kde sme predávali koláčiky a to bol jediný dôvod prečo sme mali prestávku. Tak sme prišli o prestávku a hra bola pekný, jednoliaty 73 alebo 74 minútový kus. To bola dlhá odpoveď, čo?

GW: No, to je super! Pamätám si ako si hovorila, že si robíš starosti s tým, že chcú stále dlhšiu a dlhšiu hru -- Myslím si, že si sa obávala, že týmto zanikne pôvodná idea. Som skutočne šťastný, že si našla spôsob ako predĺžiť hru do oveľa väčších rozmerov. Rozmery, ktoré sú viac ako trojnásobkom pôvodnej dĺžky, ale stále je to hra, ktorú si pôvodne chcela spraviť. To je vzácne podľa mňa.

KH: Skutočne. Je to vzácny jav. Je zaujímavé, koľko zmenilo v každej verzii. Môj priateľ Phil (Phil Graeme) a ja, sme hrali v každej verzii, ktorá sa hrala. Zakaždým sme si zišli pri nacvičovaní s novou skupinou ľudí a preto každá hra bola rozdielna. Takže je to skutočne zaujímavé, že aj napriek tomu koľko sa toho zmenilo, tak aj tak v hre stále nachádzam ako herec napriek tomu, že som to napísala.

GW: Takže, o Atlantis sme sa nerozprávali viac ako rok. Zvlášť o tom, že ju zrušili.
KH: Čože?! ...Robím si srandu.

GW: Áno. A vieš to veľmi dobre. Nejaké myšlienky? Reakcie? "Nemali ju zrušiť!"?
KH: Bola som veľmi sklamaná, ale myslím, že päť sérií je veľký úspech a celkom pekný čas na skončenie. Všetky moje obľúbené seriály skočili skorej, aspoň myslím.

Teším sa kvôli Davidovi. Teším sa na to, čo bude ďalej. Som sklamaná, pretože som na Atlantis pracovala rada a každý rok som sa na ňu tešila. Ale veď uvidíme, čo bude ďalej.

GW: Čo sa týka Davida, myslím že nebude mať problém nájsť si dobrú prácu. Som presvedčený, že bude nasledujúcim Doktorom Who.
KH: Netuším. To by bolo neuveriteľné. Ale sranda je, že mám podobný pocit. Nepochybujem, že sa dostane --- ťukám na drevo, počujete? -- nepochybujem, že sa dostane k niečomu skvelému. Je úžasný. Je skvelý herec. Potrebuje Dextera. Potrebuje byť hlavnou postavou v nejakom úžasnom, zvláštnom, temnom seriály.

GW: Presne. Sadistický, sexy a zábavný.
KH: O zábavu sa dokáže postarať. (smiech) Veľmi sa z neho teším. Myslím, že na nejakú dobu pôjde do LA, čo je, podľa mňa, naozaj dobrý ťah.

GW: Tak to je skvelé. A ty si teta! Myslím, že o tom sme sa ešte nerozprávali. Aké to je?
KH: Sú ich tu milióny. Všade sú bábätká. Moja sestra má dvojčatá a aj moja druhá sestra má dieťa, teraz má David dieťa a vzápätí mala sestra ešte jedno dieťa. Sú všade. Už som v nich stratila prehľad.

Ale je to zábava. Dvojčatá vídam pravidelne, pretože sú v Ontariu, ale s ostatnými nie som až tak v kontakte a to ma mrzí, lebo mám pocit, že ich nepoznám. Basa som videla len dvakrát. Je krásny.

GW: Veru, že je. Je až príliš milený. Aké sú tvoje najobľúbenejšie momenty zo seriálu? Čo si si tak najviac zapamätala?
KH: Bar na Sutton Place.

GW: Bar na Sutton Place?
KH: Ubytovávajú v hotely na Sutton Place. Myslím, že mojím najlepším zážitkom bola epizóda The Shrine, aj keď všetky boli úžasné. The Shrine mala jednoducho úžasný scenár a bola som nadšená, že si v nej môžem zahrať.

Čo sa mi z nej najviac páčili, bolo to, že som si zahrala so všetkými. Svojím spôsobom bolo pekné, že to bola moja posledná epizóda, pretože som mohla veľmi úzko spolupracovať so všetkými hercami, čo som doteraz nemala možnosť.

GW: Je to pekné zakončenie, že?
KH: Áno, je. Myslím, že moment, ktorý si budem pamätať na veky, bol ten smiech. Pri natáčaní The Shrine sme si užili dosť výbuchov smiechu a podobných úletov. Je to jednoducho zábava spoznať ľudí aj po tejto stránke a užiť si s nimi.

Prvá epizóda bola úplne bláznivá len preto, že všetko bolo nové. Nemohla som uveriť, že som tam. Bola som príliš vystrašená na to, aby som si to užila. Mala som pocit, že snívam. Sama seba som sa pýtala: "Čo sa o deje? Toto som videla v telke a teraz som tu, tam oproti je môj brat s kanadskou vlajočkou na ramene." Bolo to zvláštne. Mimozemské.

GW: Dvaja bratia?
KH: Preboha. Možno to bolo len prvých pár dní. Viac než čokoľvek iné som bola prvých pár dní v šoku.

GW: Nemala si pocit oneskoreného vnímania?
KH: Malo to na tom nejaký podiel. Ako aj to, že v tom čase som pracovala aj na inom seriály, kde som hrala inú postavu. Ale bola to aj zábava. Bola zábava pracovať s Amandou (Tapping) a Davidom. Bolo to skvelé. Ale mám pocit, že po štvrtý krát som sa tam konečne cítila v pohode.

GW: V podstate bola tvoja postava súčasťou seriálu už od začiatku, teda aspoň jej meno. Hovorilo sa o tom asi takto: "Rodney je skvelá postava, tak mu dáme nejaký príbeh. Rozhodli sme sa, že má sestru. Takže by sme mali obsadiť sestru-tvrďáčku." To musí byť zastrašujúce. Obzvlášť vzhľadom k tomu, že je tvoj skutočný brat.
KH: Bolo to zastrašujúce, ale v takých situáciách to patrí k šoku. Nemôžeš o tom rozmýšľať ako o skutočnosti. Proste sa musíš naučiť svoj text, ísť tam a pracovať. A všetko to ťa prinúti uvedomiť si aké je to obrovské. Dokonca aj prvý GateWorld...

Neviem či som to minule spomínala, ale pár hodín po tom, čo som zistila, že budem toho súčasťou, mi David poslal email, do ktorého napísal len: "Začína to." Priložil k tomu link, ktorý viedol na GateWorld, kde bola moja fotka. Bolo tam napísané niečo v zmysle: "Hewlettova sestra bola obsadená do úlohy Jeannie Millerovej". V ten moment sa všetko zmenilo. A bolo to naozaj niekoľko divokých rokov. Veru tak.

GW: Asi niet čo dodať k tomu, že nebudeš mať možnosť byť súčasťou Universe ani ako hosť. Je to dosť nepravdepodobné, ale ktovie.
KH: Neviem. Zopár mojich priateľov bolo na kastingoch a zdá sa, že obsádzajú veľmi mladých ľudí. Zdá sa, že je to nová Stargate Jr. Do toho ja asi nezapadám, aj keď rada by som. Tajne som dúfala, že povedia: "Potrebujeme tam nejakú známu postavu. Kto by to tak mohol byť?"

GW: Dúfal som, že ťa obsadia. Jedným takým tradičným artiklom vzniku nového tímu bolo to, že v ňom bol vždy niekto, kto sa už pred tým nejako ukázal.

Pri Stargate SG-1 to boli Jack a Daniel a pri Atlantis to bol Rodney. Keď prišiel na svet Universe, myslel som, že niekomu predajú pochodeň a, úprimne, dúfal som, že by si to mohla byť ty.
KH: To by bolo vážne super.

GW: Ale nebola si na kastingu na žiadnu z tých úloh... alebo si dúfala, že tam zapracujú Jeannie?
KH: Nechodím na konkurzy. Svoju agentúru som opustila asi pred mesiacom, takže teraz nemám nikoho, kto by ma ponúkal. Ani si nedokážem predstaviť tú kopu vecí, o ktoré som prišla. Je to tak trochu desivé. A to všetko sa dialo počas tej doby, takže neviem, či by z toho niečo bolo.

GW: Nedávno som sa rozprával s Martinom Gerom, ktorý často spomína, že pôvodne chcel byť hercom. Ale potom si uvedomil aký chaotický a nepredvídateľný by jeho život bol, že by žil len pre súčasný moment. Čo na tom máš rada?

Napríklad ja nie som spokojný a necítim sa bezpečne pokiaľ nemám naplánované dopredu tri mesiace a pokiaľ nemám zaplatený nájom. Ako dokážeš takýmto spôsobom a ešte z toho čerpať energiu na ďalšiu prácu?

KH: Ja som vždy bola chaotická. Už som sa tak narodila. Otec si kvôli tomu ešte stále zo mňa robí srandu. Namiesto školskej tašky som mala desať igelitiek a jednu prezuvku som si pravidelne zabúdala doma. Ako jediné dieťa v baletnom krúžku som si z domu zabúdala nosiť leginy a na predstaveniach som mala oblečené veľké vlnené ponožky.

Vždy som taká bola. Moja skrinka bol slávna ako najneporiadnejšia. Takže si myslím, že neexistuje spôsob, akým ba sa do môjho života dal zaviesť poriadok. Napriek tomu ho milujem. Milujem poriadok, mám rada pocit, že môj život je organizovaný a milujem, keď mám uprataný byt. Lenže pri mne to tak nikdy nie je.

GW: Takže organizácia je cieľ, ktorý nikdy nedosiahneš?
KH: Presne. Všetko to cestovanie a práca... Je to super, pretože je to určitý druh rozptýlenia. Budem vystresovaná zo svojho života, ale potom niečo príde a ja odletím do Nemecka.

Je to vážne úžasné. Milujem to. Milujem to, čo neprichádza. Trochu odstrašujúca je otázka peňazí, ale to sa dá predvídať.

GW: Vážne?
KH: Myslím, že áno, inak by zo mňa bola učiteľka.

GW: Vážne? To by si robila, keby si nebola herečkou?
KH: Áno. Vždy, keď sa stretnem s otcom, pýta sa ma: "Kedy sa z teba stane učiteľka?"

GW: To akože na základnej škole alebo by si učila dejepis? Bola to tvoja vášeň alebo: "Dúfam, že malá Katie to bude robiť. Snáď z nej bude právnička alebo lekárka."
KH: Myslíš si, že je to zábavné. Ale ja som bola na vážkach. Striedali sa u mňa obdobia, kedy som chcela byť učiteľkou a obdobia, kedy om chcela byť herečkou. Prihlásila som sa na pedagogickú školu. Dostala som sa tam niekoľkokrát a potom som vždy odišla. A aj som učila. Zopár piatačok som učila taliančinu, alebo som viedla dramatický krúžok a podobné veci.

GW: Takže to teda naozaj je tvoja vášeň.
KH: Áno. Učím rada, ale neviem si predstaviť, že by som sa úplne vzdala herectva. Niekedy o tom rozmýšľam, v poslednej dobe čoraz viac. Bolo by pekné mať normálny život, cítiť sa ako dospelá, ráno sa zobudiť, ísť niekam, potom sa večer vrátiť domov a mať výplatnú pásku. Existujú totiž také veci ako výplatné pásky.

GW: Áno, a sú celkom pekné. A užitočné.
KH: Presne. A keby som si tak nemusela odkladať peniaze na dane a podobné veci. To by bolo vážne príjemné. Podľa mňa je učenie dôležité a vznešené a mám ho rada. Dosť o ňom rozmýšľam, ale momentálne sa viac venujem herectvu.

GW: Sú aj dôležitejšie práce ako učenie. Nemôžeš zaváhať.
KH: Je dosť nevyspytateľná práca. Ale keď si ju užívaš, si v nej dobrý.

GW: A ďalšia vec je, že učiteľom neplatia veľa. A pri tom je to jedna z najdôležitejších prác.
KH: To je pravda. Mne sa zdá, že dostávajú dosť peňazí, lebo som herečka, ale pravdou je, že ich výplaty nie sú až také veľké. Je to práca platená láskou.

GW: Presne. Musíš si jednoducho nájsť také miesto, ktoré zbožňuješ, alebo skupinu študentov, bez ktorých nedokážeš existovať.
KH: Väčšinu svojich školských čias som strávila v dievčenskej škole. Zo škôlky som šla na Grade 13. V tej istej škole. Všetko som tam milovala a často som si predstavovala, že tam raz budem učiť. Ale to sa časom zmenilo.

GW: Chodil David do chlapčenskej školy?
KH: Chodil. (smiech)

GW: Tak to by vysvetľovalo, prečo to nevie so ženami.
KH: A prečo to ja neviem s mužmi. Je to pravda. (smiech)

Chodil tam dosť dlho, ale pre neho nebola súkromná škola dôležitá. Škola pre neho nebola vôbec dôležitá. Je síce chytrý, ale školu nemal rád. Ja som školu mala rada. Mala som dobré známky a ani som sa nemusela veľa učiť, lebo som si ľahko pamätala. Ale on v poslednom ročníku odišiel do verejnej školy, pretože chcel byť v normálnejšom prostredí.

Ale ja som rada, že som chodila do súkromnej školy. Nikdy som sa nemusela priveľmi zaoberať sama sebou - nikto z triedy to nerobil. Pre nás flirtovanie neexistovalo.

GW: Žiadne výtržnosti?
KH: Nie. A žiadne starosti s hlásením sa na hodinách. V môj prvý deň na Univerzite v Queense na hodine psychológie, kde bolo plno, možno až 200 ľudí, položil prednášajúci otázku a ja som sa bez rozmýšľania prihlásila. Rozhliadla som sa okolo a videla som, že ruky dvihlo asi len 25 ľudí a ja som z nich bola jediné dievča.

Rozmýšľala som, čo sa to deje. Nikdy som sa nejako nezaoberala tým, že môj hlas nie je až taký dôležitý. Bolo vážne skvelé sledovať tú dynamiku na univerzite. Dokonca som bývala na zmiešanom internáte, takže som získala všetky skúsenosti... Nemyslela som to tak, ako to vyznelo! (smiech). Titulky...

GW: Jasné: "Kate Hewlett získala skúsenosti na zmiešanom internáte".
KH:  "Lepšie časy!" (smiech) Vlastne to tam bolo super. Našla som si tam veľa priateľov. A v škole som hrávala divadlo. Vlastne sme ho hrávali s chlapcami z chlapčenskej školy, takže sme mali celkom dobrú partiu.

GW: Aké myšlienky vám prebleskli hlavou, keď ste si prečítali scenár k epizóde The Shrine? Podľa mňa ste podali perfektný herecký výkon v tejto epizóde.
KH: Myslím, že prvé čo bolo, tak David mi poslal mail „máš nachystanú prácu„ alebo niečo také. Potom mi povedal, že pôjde o veľmi intenzívne hranie. Potom som si prečítala scenár a bola som v slzách. Išlo o skutočne vynikajúci scenár, preto sa to aj tak dobre hralo.

GW: Takže ste sa toho nebáli?
KH: Bola som trochu nervózna z tej plačúcej scény, z tej scény kde prídem s Davidom do miestnosti a prvý krát sa s ním rozprávam.

GW: Vždycky ste vravela, že je obrovský rozdiel medzi divadlom a filmom ....
KH: Áno, naozaj obrovský.

GW: Ale je to niečo, čo sa prenáša z jedného do druhého.
KH: Áno, to je pravda. A ja film milujem. Som skutočne rada, keď môžem robiť viac takýchto vecí.
Najradšej by som mala svoj vlastný seriál, s vlastnou postavou. Kde sa musíte učiť zo dňa na deň, fungujete so skupinkou ľudí a vaša postava je vaša práca. Myslím, že to by bolo skutočne úžasné. Najlepšie, keby išlo o sitkom.

GW: Áno, je perfektné, keď žijete so svojou postavou. Ak by seriál SGA nebol zrušený, kam by ste chceli vidieť smerovať postavu Jeannie?
KH: Viem, že to bude znieť veľmi bezohľadne, ale najviac by sa mi páčilo, ak by nastala situácia, pri ktorej by ju nutne potrebovali v tíme.

GW: Hej, vlastne doteraz v epizódach sme sa stále vracali na Zem, keď sme Jeannie potrebovali.
KH: Presne tak, a to je dosť opakujúce. Ale skutočne by som si priala byť viac zapojená do príbehov mimo Zeme.

GW: Vždycky som rozmýšľal, či z rodiny Millerových nespravia tvorcovia prvú rodinku na Atlantise. Tým pádom by Jeannie nemusela byť v každej epizóde. Ale bola by na Atlantise!
KH: Nad tým som tiež rozmýšľala, ale je dosť náročné mať dieťa na Atlantise. A podľa mňa keď dieťa privediete do seriálu, začne to byť dosť divné. Podľa ňa sa to nevypláca. Určite by to zmenilo vzťah medzi Jeannie a Rodneym, proste celé by to bolo iné, keby tam teda bola na trvalo.

GW: Možno by vznikla nová dynamika medzi postavami, ktovie. Ale máte pravdu, keď sa zamyslíme čo s dieťaťom, vyskytne sa veľa otázok. Nuž, či je to dobre, alebo nie, seriál bol skončený. Nasledujú filmy... ste ochotná si zahrať v sga filme?
KH: Samozrejme, rada. Zatiaľ ku mne nedošli žiadne informácie, ale rozhodne rada. Bolo by dobré vrátiť sa späť.

GW: Momentálne je vaším aktuálnym projektom Humans Anonymous?
KH: Áno, na stránke www.fringetoronto.com sú informácie o predaji lístkov. Bude trvať od 8 do 18.1.2009.

GW: Vyzeráte byť dosť zaneprázdnená, vyzerá, že veci vám vychádzajú.
KH: Tak dúfam.

GW: Ste šťastná?
KH: Darí sa mi (smiech), je to dobrá odpoveď? Mám za sebou náročné leto, ale teraz sa cítim výborne. Ďakujem
Takže som šťastná.

Rozhovor je preložený a upravený z gateworld.net
Rozhovor preložili Mystic, Geto a Jonas.