Rozhovor s Ryanom Robbinsom (Ladon Radim)

Život herca môže byť vďačná – a takisto aj ponižujúca skúsenosť. Vo veľa prípadoch musíte ísť tam, kde vás vaša práca privedie. A nikdy neviete, či postavu, ktorú idete hrať príjmu diváci.

Avšak Ryan Robbins nie je tento prípad. Za pár rokov sa z neho stal herec, na ktorého sa naozaj môžete spoľahnúť. V seriály Stargate Atlantis si zahral postavu Ladona Radima, takisto sa objavil v seriály Battlestar Galactica či v najnovšom diel Amandy Tapping, Sanctuary. V rozhovore Ryan rozpráva hlavne o postavách v týchto 3 seriáloch.

GW: Pre GateWorld.net, Chad Colvin, DavidRead a Darren Sumner spojili svoje sily a navštívili pána Ryana Robbinsa.
Ryan, ďakujeme, že si si na nás dnes spravil čas.

Rayn Robbins: Rado sa stalo.

GW: Povedz nám niečo viac o tom, ako si sa dostal do brandže. Chcel si byť hercom odjakživa?
RR: Toto je veľmi zaujímavá otázka. Rád rozprávam svoj príbeh. Budem sa snažiť byť čo najstručnejší. Keď som mal dvanásť, šli sme sa pozrieť na školu, do ktorej sme mali nasledujúci rok nastúpiť. Decká si tam nacvičili akýsi skeč a jedno z nich ma úplne vyviedlo z miery, bol som ním úplne ohromený. Vtedy som prišiel na to, že by som to chcel robiť.

Keď som vyrastal mal som sny o povolaniach ako každé iné dieťa, chcel som byť požiarnikom, kaskadérom a tak. Rýchlo som si uvedomil, že ako herec by som mohol robiť toto všetko. Vtedy som sa na hranie začal sústrediť.

Šiel som na strednú, kde vyučovali dramatické umenie a tam som sa stretol s učiteľom Drewom Kimpom. Ja som každú scénu menil na vtip, tak ako každý násťročný. Lenže tie hodiny boli myslené ako vážna herecká príprava, ktorú som ja vážne nebral. Stále som sa spoliehal len to, že to nejako zahrám a že to bude skvelé.

A tento môj učiteľ mi v jednej scéne doslova nakopal zadok. Nahneval sa na ma, že so svojím partnerom na javisku nezachádzam poctivo, tak si od neho prevzal jeho úlohu a my sme sa skutočne a veľmi fyzicky začali...

GW: ...mlátiť....
RR: ...a kričali sme na seba, ale stále sme hrali to, čo sme mali. A to bolo naozaj úžasné, vzrušujúce a uvoľňujúce. Chcel som to robiť. Chcel som sa tak cítiť stále. V tej chvíli to naozaj začalo.

Nakoniec som skončil tak, že som robil hromadu iných vecí. Bol som v cirkuse, hral som v kapele a tak podobne. Nevedel som, ako byť skutočným hercom, hlavne nie tým filmovým alebo televíznym. Zrazu sa zjavil jeden filmár, ktorý fandil mojej skupine a ten ma obsadil do filmu. Odtiaľ to už išlo samo. V skutočnosti som začal dosť neskoro. Prvú profesionálnu prácu som dostal, keď som mal asi dvadsať šesť.

GW: A to je neskoro?
RR: Pre mňa to bolo neskoro, hlavne kvôli tomu, že som to chcel robiť od dvanástich. Väčšina hercov začínala omnoho skôr. Najneskôr ako teenageri. Jedna moja časť si želá, kiež by som začal skôr, ale tá druhá je rada, že to prišlo tak neskoro, pretože si myslím, že v takom mladom veku by som to nebol zvládol. Bol som trochu šibnutý.

GW: A čo bolo tou prvou profesionálnou prácou?
RR: Mojou prvou skutočnou úlohou bola rola v seriály Cold Squad. Natáčalo sa to tu vo Vancouveri a ja som hral postavu menom Chimp.

GW: Vo Vancouveri, si pracoval na viacerých veciach. Napríklad na Twilight Zone a ďalších.
RR: Presne tak, bolo ich viac. Mal som šťastie, že sa v tejto oblasti natáča veľa vecí. Twilight Zone bola zaujímavá vec. Outer Limits, Jeremiah, to sú tie z tých lepších. Je to celkom zábava, zdá sa, že vo Vancouveri je niečo ako liaheň sci-fi.

GW:  Zaujíma ťa osobne viac tento žáner? Alebo robíš kdekoľvek ťa zavolajú?
RR: Som tak trochu fanúšik komiksov, a tak som sa dostal k tomuto žánru. Keď som vyrastal, komiksy som úplne zbožňoval a ešte stále ich mám rád. Mám pocit, že oba tieto žánre sú prepojené, jeden je odnož druhého. Ale áno, vyberal som si filmy, ktoré mali do seba niečo z fantasy alebo komiksov.

Ja jednoducho zbožňujem herectvo. Rád hrám čokoľvek. Ak to má zaujímavý scenár, zaujímavý príbeh, idem do toho. Ale v skutočnosti si na sci-fi nedám dopustiť. Asi je to niečo, čomu trochu lepšie rozumiem. A to pomáha.

GW: Pozhovárajme sa trochu o Atlantis a Ladonovi Radimovi. Po celú dobu sme si vlastne nemohli byť istí, komu je lojálny. Dvakrát podviedol expedíciu na Atlantis s Kolyom (Robert Davi) a Cowenom (Colm Meaney). Bol im niekedy lojálny? Alebo bol lojálny len sám sebe? Alebo robil len to, čo si myslel, že je najlepšie pre národ Geniov?
RR: Myslím, že Ladon bol verný svojmu ľudu. U neho to nebolo o tom, že si vyberal strany. Nikdy som sa ho nesnažil hrať tak, aby to vyzeralo, že sa snaží s niekým vybabrať. Vždy som sa ho snažil podať tak, aby bolo vidieť, že jeho prioritou sú jeho ľudia. Tak, že vždy urobí to, čo je najlepšie pre jeho ľudí, nech to má akékoľvek následky. O tie sa nikdy nestaral, lebo mal pocit, že jeho ľudia si zaslúžia viac.

GW: A aj jeho sestra.
RR: Aj jeho sestra.

GW: Posledný krát sme ťa mali možnosť vidieť na plátne v tretej sérii v časti „The Return“
RR: Áno, bola to epizóda „The Return 1“.

GW: Vtedy vznikla medzi ním a Atlantis akési spojenectvo. Myslíš, že by to vydržalo, alebo že ak by mal iné zámery, tak by jednoducho dohodu zrušil?
RR: Myslím si, že myšlienka spojenectva sa mu páčila. Chápal jeho potenciál. Mohol sa od nich veľa učiť. To bolo na Ladonovi úžasné. Kolya mal vždy všetko pod kontrolou a vždy všetko vedel najlepšie, ale Ladon bol úplne iný. Chcel sa dozvedieť nové veci. Chcel absorbovať všetko čo mohol, všetko, čo mohlo pomôcť jeho ľudu. A tak isto mám pocit, že tých ľudí akceptoval kvôli tomu, čo sa od nich mohol naučiť. Máme tu postavy ako Ronon, také typy sme u Geniov nikdy nevideli, a potom je tu Teyla, ženská, čo sa nebojí do toho kopnúť. Mali im čo ponúknuť. Ale aj spojenectvo vo všeobecnosti malo čo ponúknuť. Myslím, že Ladon by držal svoje slovo tak dlho, pokiaľ by mu to vyhovovalo.

GW: Aký máš pocit z Geniiskej a Ladonovej línie príbehu, obzvlášť keď nikdy nebola nijako poriadne ukončená...
RR: Je to smola. Mal som pocit, že to má potenciál. Osobne si myslím, že to mohlo byť ešte veľmi zaujímavé.

GW: Nemyslíš si, že už z toho príbehu vyčerpali všetko, čo sa dalo?
RR: Rozhodne nie. Veď Kolya vstal z mŕtvych aspoň trikrát. Určite to nebolo vyčerpané. Ale Ladonov príbeh asi bol. Ladon nebol dostatočne veľkou hrozbou.

Celkovo však bol veľmi zaujímavá osôbka, hlavne ku koncu. Ale už bolo navymýšľaných toľko rôznych nepriateľov, že bolo treba sústrediť sa na jedného. Wraithi asi predstavovali najväčšiu hrozbu, tak sa zaoberali hlavne nimi.

GW: Ja osobne si myslím, že postavy ktorým nevieš či môžeš alebo nemôžeš dôverovať sú najzaujímavejšie.
RR: Rozhodne sú najzaujímavejšie. Ak sa mám vrátiť ku komiksom, mám rád antihrdinov. Páčia sa mi postavy, ktoré sú raz dobré a raz sú zlé. Majú svoj vlastný zámer. A to je naozaj fascinujúce.

Sú to samostatné jednotky. To som sa snažil vniesť aj do Ladona a do Geniov, aby sme boli niekým, koho zavoláte na pomoc, ale inokedy sa môžeme objaviť aj ako nepriatelia. Ale nie je to nič osobné, ide tu iba o biznis. Také čosi mi príde naozaj zaujímavé.

Ale aby som sa vrátil späť, scenáristi už mali povymýšľané iné príbehy, ktorým sa potrebovali venovať a mali pocit, že tento treba uzavrieť. Tomu sa dá celkom ľahko pochopiť. A kto vie, čo by sa stalo? Hovorí sa o filme a človek si nikdy nemôže byť istý tým, s čím prídu.

GW: Máš pocit, že Atlantis ukázal Ladonov charakter v celej jeho hĺbke? Existujú ešte nejaké aspekty jeho osobnosti, ktoré si doňho chcel vložiť, ale nemal si na to príležitosť? Napríklad účes? (smiech)
RR: Áno, nechávam si ich znovu narásť. Mám rád postavy s tajomstvami. Preto sa mi páčil Henry. Podľa mňa má tajomstvá každý. Rád hrám postavy, u ktorých je čo skrývať. Aj Ladonovi som sa snažil niečo také dať.

GW: Si hosťujúcim hercom pre seriál, do ktorého sa vraciaš, povedzme, raz za rok. Ako komunikuješ so scenáristami ohľadom svojej postavy? Myslím tým situácie ako napríklad: „Kto som? Veď som len chlapík, čo príde a čosi zahrá, naozaj by som im do toho nemal babrať.“
RR: To je rôzne. Treba to nejako vystihnúť a podať ďalej.

GW: A ako pristupujú tvorcovia k takýmto námietkam?
RR: Treba vždy začať u režiséra. Všetko záleží od jeho prístupu. Potom až nasledujú producenti a scenáristi. Tí sa na natáčaní Atlantis dali nájsť dosť často. Mal som šťastie, že som pracoval Martinom Woodom, ktorý dokáže brať do úvahy názory hercov.

Jedna z takých vecí, čo sa prihodila, bola tá, že Ladon sa stal vodcom. Všetci vedia, že ním mal byť Kolya, ale Robert Davi nebol k dispozícii, tak to prepísali na Ladona. Ale celý ten scenár bol napísaný pre Kolyu, tak som hodil reč s Martinom Woodom o tom, že Ladona sme zatiaľ videli len ako vedca a nie ako tvrdého vodcu, a teda či by sa nedala nájsť nejaká zlatá stredná cesta.

Tak v podstate vznikla Ladonova verzia vodcu a tá sa ďalej rozvíjala, až nakoniec vznikla postava typu „Čo má ten chlap za lubom?“

GW: Dalo mu to hĺbku.
RR: Presne, treba o tom rozmýšľať. Je to vedec, nie neohrozený generál, či vodca. Nie je taký. Je mimo svojho živlu. To som hral rád, to správanie, keď človek nevie čo a ako, ale snaží sa tváriť, že vie.

Ale takéto veci veľmi záležia od režiséra a od toho, ako seriál celkovo vyznieva. Mnohokrát som šiel za režisérom s nápadom, o ktorom som si myslel, že je skvelý, ale on mi dal chladnú sprchu.

GW: A bol by si zmenil niečo aj na svojej postave v Battlestar Galactice?
RR: Áno.

GW: Existujú seriály, pri ktorých natáčaní má herec pocit, že autori majú všetko pod kontrolou a neexistuje nijaký návrh, ktorý by mohol natáčaniu prospieť?
RR: V Battlestar Galactice sme sa často rozprávali o mnohých veciach. Skúšali sme rôzne veci. Páčilo sa im, že by moja postava... V Battlestar Galactice bolo mnoho postáv a mnoho príbehov. A potom sa tu zrazu zjaví nová postava, ktorá sa im páči a vidia v nej potenciál. Snažia sa ho držať na blízku, aby ju nakoniec niekde mohli použiť. Len ešte nevedia kde a na čo.

Vedia, že sa im tá postava páči. Všetci si dobre vychádzame. Spravia z bojovníka z odboja barmana. Koľko z jeho charakteru sa dostalo do barmana? Preto sa museli spraviť nejaké rozhodnutia. On má radosť, že má znovu priestor. Snaží sa vrátiť k svojmu životu, aby mohol byť šťastný. Aspoň môže začať od začiatku.

A potom je tu ešte zmienka o Baltarovi a tom sme sa tiež museli porozprávať. A tvorcovia to tak majú so všetkými hercami, ktorí stále prichádzajú: „Čo keby moja postava spravila toto?“ Všetci herci boli veľmi zapojení do tvorivého procesu, všetkým na tom záležalo. Všetci chceli niečím prispieť.

Aj ja, hoci som sa zjavoval len sem tam, som sa na tom podieľal. Prišiel som a oni – buď to spravíš takto alebo skúsime toto. Chcel som sa v tom seriály byť viacej, tak som sa snažil prísť s niečím zaujímavým.

Keď sme natáčali prvú epizódu štvrtej série, bola tam taká scénka s Baltarom... S Jamesom (James Callis) sa veľmi dobre pracuje. Myslím, že si pamätáte na tú scénu, kde mu hovorím, aby kričal.

GW: Áno, tá v kúpeľni.
RR: On v nej mal kričať. A on nechcel. Nemal pocit, že by to jeho postava spravila. Natáčali sme a on stále nekričal, nekričal a nekričal. James a ja pracujeme podobným spôsobom. Bolo to veľmi intenzívne, obaja sme sa do toho vložili. Na konci tej epizódy sme boli dobití a mali sme plno modrín a on stále nekričal, tak som kričal za neho a zhodil som ho na zem.

A on na to: „Zhoď ma silnejšie, zhoď ma silnejšie! No tak, dokážeš to!“ A ja som na neho skutočne kričal a bol som veľmi naštvaný, že on nekričí, tak som naňho kričal a zhodil ho na zem a zrazu sa ozvalo: „Strih!“. A na moment všetko stíchlo. On na mňa pozrel s takým drzým úsmevom a obaja sme sa začali smiať a ľudia tlieskali.

A potom je tu ešte scéna, kde ma to dievča bilo kľučkou a režíroval Michael Rymer, ktorý jej hovoril: „Nie tak silno, nechceme, aby vyzeral ako mŕtvy. Nezomrie. Nezabiješ ho.“ Nikdy to nemalo vyzerať, že som zomrel, ale tá scéna bola taká intenzívna, že sme sa do nej všetci úplne vžili. Všetci si mysleli, že som zomrel. Ale ja som nikdy nemal zomrieť. Hlavne preto, že som ich prosil, aby ma nezabíjali.

GW: Aj ja som si myslel, že je mŕtvy, keď som to videl prvý krát.
RR: Stále som im opakoval, že nechcem byť mŕtvy, aby ma nezabíjali. Ostalo to otvorené. A asi štrnásť alebo pätnásť epizód neskôr mi zavolali, že som späť a ja na to: „Vedel som, že nie som mŕtvy.“

GW: Len si bol pár týždňov v kóme.
RR: Áno, ale keď som sa vrátil, nemal som jediný škrabanec. Nezanechalo to na mne žiadne stopy.

GW: V čom sú podobné tvoje postavy v Atlantis (Ladon Radim) a Battlestar Galactice (Charlie)?
RR: Myslím, že obaja boli veľmi oddaní. Boli oddaní čomukoľvek sa venovali. Keď sa o niečom rozhodli, vedeli, že si za tým budú stáť, nech sa deje čokoľvek. To mali obaja spoločné.

GW: Obaja mali rodiny, ktorých život nebol ľahký. Napríklad Charlieho syna zabili na Novej Caprice.
RR: Áno, Charlie sa musel vysporiadať so smrťou svojho syna a Ladon s tým, že takmer stratil svoju sestru. A podľa mňa má okrem sestry aj inú rodinu, takže pre neho toho bolo v stávke veľa.

GW: Malo ho teda čo poháňať.
RR: Áno. A popravde, nikdy nepadlo slovo o Charlieho žene. Syn mu zomrel, preto som vždy predpokladal, že ani jeho žena to neprežila.

GW: Zomrela pri útoku?
RR: Áno. Podľa mňa mal Charlie so synom výborný vzťah. Nehralo sa mi to ťažko, pretože mám dcéru. Preto, keď sme začali natáčať prvú scénu, kde sa odhalilo, že zabil... vinil Jammera zo smrti svojho syna. Nebolo ťažké predstaviť si to. Ale bola to naozaj náročná scéna. Bolo to to najťažšie a najtemnejšie čo som kedy točil. Ten deň čo sme to točili, bol naozaj veľmi čudný.

GW:  Zabiť Jammera?
RR: Áno, bol to zvláštny deň. Každý bol nešťastný z toho, že zabíjame Jammera, hlavne preto, že Dominic (Zamprogna) je skvelý chlap. Vždy, keď zabijú nejakú postavu, ktorá sa čo i len na chvíľu bola v seriály, všetci sú z toho smutní.

 

GW:  Dee (Anastasia Dualla) bola pre mňa šok. Úplný a totálny šok. Je to veľmi milá herečka.
RR: Presne. Aj Kat (Louanne Katraine).

GW: Kandyse (McClure).
RR: Kandyse. Keď zabili Kat – Luciana Carro, nebol som tam. Ale je devastujúce vedieť, že nebudete v tom môcť pokračovať. Každý herec, ktorého postavu zabili, ale sa ňou už ďalej nezaoberali, bol z toho smutný.
Dokonca boli aj nejaké slzičky. Je to ťažké. Každý ten seriál miloval, každý na ňom rád pracoval. Je zvláštne, že už to skončilo. Zvláštne.

GW: Dokázal by si porovnať pracovné prostredie v Atlantis, Battlestar Galactice a Sanctuary? Bola práca na niektorom z týchto projektov jednoduchšia?
RR: Sanctuary je zatiaľ najjednoduchšia. Máme tam také rodinné prostredie a ľudia sú úžasní. Zaviedli sme také pravidlo, že nikto zo štábu Sanctuary nie je žiadna star. Je to zábavné a veľmi povzbudzujúce. Všetci spolupracujú a zúčastňujú sa na čom sa dá.

Je to ako na nakrúcaní filmu, ktorý sa ti veľmi páči. Keď idem natáčať Snactuary, teším sa do práce. Dokonca aj keď musím ísť na piatu. Väčšinou, keď musím vstávať tak skoro, nemám z toho radosť. Ale keď sa jedná o Sanctuary, som okamžite pripravený makať. Možno je to preto, že v Sanctuary som už od začiatkov webového seriálu, venoval som tomu omnoho viac času. Ale aj Atlantis ma vždy bavila, len som vždy cítil, že som tam len na krátko.

Battlestar Galactice som už od začiatku veľmi fandil. Bolo to veľmi vzrušujúce a každý deň bol úplne iný. Pracovalo tam enormné množstvo ľudí a všetkých to veľmi bavilo a živo sa zaujímali o to, čo sa deje. Často sme natáčali a iní herci sa na nás chodili pozerať. To sa pri seriáloch nestáva často.

Aj v Sanctuary sa to z času na čas stane, napríklad v predchádzajúcej sérii, keď boli na pľaci Christopher Heyerdahl, Peter Wingfield a Jonathon Young, sme sa Robinom Dunneom chodili pozerať. Osobne tých ľudí pokladám za veľké herecké kalibre. Sú to úžasní herci. Neustále sme ich museli obdivovať. Hlavne Johnaton Young, ktorý sa mimochodom vráti do druhej série, je v úlohe Tesly výborný.

GW:  Som rád, že ho nezabili.
RR: Aj ja. Včera som s ním akurát natáčal nejaké scény a bolo to úžasné. Neviem, či to ľudia o Johnatonovi vedia, ale účinkuje v hre, kde hrá Nikolu Teslu a s touto hrou chodieva na turné a povyhrával rôzne festivalové ceny. Vlastí divadelnú spoločnosť The Electric Company a keďže hrá Teslu už niekoľko rokov, je úžasný zdroj informácii o Nikolovi Teslovi. Vždy si robí žarty zo svojich kamošov z divadla o tom, že si mysleli, že Tesla zomrel, ale on sa v skutočnosti len skrýva a stal sa z neho upír.

GW: Sancturay dostalo druhú sériu. Ešte stále ho beriete ako experiment? Alebo už zapadlo do nejakých koľají?
RR: : Tento rok nie. Určite už zapadlo do nejakých koľají. Myslím, že v poslednej sérii bolo celkom dosť objavov.

GW: Ale nebojíte sa naďalej experimentovať.
RR: Viem presne, čo máš na mysli. Minulý rok to bolo skôr o tom, že aj keď sa niečo vymyslelo, nešlo to tak jednoducho, lebo sa museli robiť aj iné veci. Nebolo to o strachu ani o obavách, išlo o to, že sme museli spraviť to a ono. Ale tento rok... Vieš čo, presne o tom to je. Snažil som sa prísť na to, z čoho mám z nadchádzajúcej série taký dobrý pocit. Máme dobré scenáre a všetko je fajn. Máme väčšie sebavedomie, pretože náš seriál je...

GW: Je dobrý.
RR: Dobre sa mu darilo. Určite prekonal očakávania. V medzinárodnej mierke sa mu darilo veľmi dobre a v USA mal tiež nad očakávanie dobré prijatie. Myslím, že máme vôľu viac riskovať. Druhá séria je nabitá akciou a je skvelá. Úplne som si ju zamiloval, keď som čítal scenáre.

GW: V prvej sérii sa obyčajne vždy vyskytnú nejaké prešľapy. Človek sa vtedy len snaží zorientovať v novom svete a postavách, ktoré sa v ňom nachádzajú.
Ak sa napríklad pozrieme na staré epizódy SG-1, niektoré z nich sú úplne odlišné od toho, kam seriál smeroval neskôr. Čo si myslíš o prevej sérii Sanctuary? Keď sa na ňu pozrieš s odstupom, čo dosiahla po kreatívnej stránke?
RR: Viem, čo tým myslíš. Dúfam, že sa nám podarí natočiť viacero sérií, aby sme tú prvú mohli zhodnotiť. V prvých epizódach išlo v podstate len o hľadanie pevnej zemi pod nohami, o hľadanie rytmu a objavovanie možností. Neustále sme objavovali nové veci o postavách, o kolegoch na scéne. A toto všetko sa deje za pochodu. To je na prvej sérii to najúžasnejšie, že môžete sledovať ako pred vami niekto objaví niečo nové o svojej postave. Je na tom niečo zvláštne.

Po kreatívnej stránke sme spokojní s našimi rozhodnutiami. Keď herec dostane nového režiséra, má už podložené, že jeho postava by to nespravila. Pred tým by sme len povedali: „Myslím, že toto by som nespravil.“ A odpoveď by znela: „A bola už tvoja postava v takejto situácii?“ Ale teraz už naše rozhodnutia máme čím podložiť a máme tam skvelé dialógy.

A keď už hovoríme o Martinovi Woodovi, režíruje prvé dve epizódy. Ako režisér je žiarivým príkladom spolupráce s hercami, hlavne vo chvíľach, keď máte pocit, že čosi nesedí, ale neviete čo. On to hneď vycíti a spoločne sa nakoniec dopracujete k riešeniu, ktoré je fakt jednoduché. Naozaj mu to myslí. Včera mu čosi nesedelo, už ani neviem, čo za scénu to bolo. Spravil naozaj miniatúrnu úpravu a zrazu bolo všetko v pohode.

Mňa by čosi také v živote nenapadlo, asi sa nad tým snažím priveľmi rozmýšľať. Ale pre neho je to úplne automatické. Povedal len, aby sme zmenili toto a toto a tá scéna mala hneď iný tón. Bolo to presne to, čo to potrebovalo.

GW: A čo scenáre na najnovšiu sériu?
RR: Sú naozaj skvelé. Aj minuloročné boli úžasné, ale tento rok je to o niečom inom, máme väčšiu sebadôveru. Nabrali sme viacero scenáristov, takže už všetka práce nie je na Damianovi Kindlerovi a Samovi Eganovi. Myslím, že tohtoročné scenáre sú akčnejšie, je toho mnoho v stávke.

GW: ým myslíš príbeh alebo dianie na pľaci?
RR: Príbeh a postavy. Podľa mňa sme už videli aký potenciál ten seriál má. My sa len budeme snažiť naplno ho rozvinúť a v druhej sérii to poriadne nakopnúť. V prvej sérii ešte vždy bolo treba brať ohľady na budúcnosť, ale teraz už nám ide len o to, aby sme ukázali všetko, čo v tom seriály je. Myslím si, že lepšie rozumieme tomu, čo chcú vidieť fanúšikovia. A mám taký pocit, že my chceme presne to isté. Veľmi sa teším. Zatiaľ som čítal len prvé tri epizódy, a keď som dočítal tretí, poslal som Robinovi Dunneovi SMSku: „Práve som dočítal tretí scenár. Kurník šopa, je fakt úžasný.“ A on mi odpovedal asi takto: „Je skvelý, úplne geniálny.“ A keď sme si toto písali, boli sme od seba oddelený asi tak dvoma stenami. Ale pršalo...

GW: V prvej sérii si mal hlavnú vedľajšiu úlohu. Budeš túto sezónu vo všetkých epizódach?
RR: Predpokladám, že toto bude pre vás exkluzívna informácia. Veľa ľudí bolo nespokojných s tým, že mám len vedľajšiu postavu.

GW: Nepredvádzaj sa a vyklop to!
RR: Dvanásť z trinástich. Nechcem vás nudiť kecami ohľadom zmlúv, ale minulý rok ma nemohli dať ako hlavnú postavu. Podľa toho, čo som so dozvedel, budem tento rok v úvodných titulkoch. A tu to máte, exkluzívne novinky priamo odo mňa. A ak sa mýlim, bude ma to pekne štvať. Viac ako vás. Ale pevne verím, že áno. Som na palube.

GW: Nezačal si nedávno s prácou pre charitu?
RR: Áno. Moja kamarátka, herečka Holly Dignardová má charitu Calebova Nádej a ja ju chcem v nej podporiť. Čoskoro budeme robiť nejaké promo fotky. Táto charita pomáha ženám a deťom v Afrike. Holly chodí niekoľko krát za rok do Afriky. Je to pre ňu veľmi dôležité a ja jej veľmi rád pomáham. Minulý rok som robil aj pre Červený kríž. Snažím sa viac zapájať do charít a podobných organizácií.

Teším sa, že sa ona teší a teší ma, že podporujem dobrú vec. Snažím sa sústrediť hlavne na chudobné deti, ktoré potrebujú pomoc a podporu, ktorým treba ukázať ich možnosti a cestu k lepšiemu životu. Sám som mal ťažké detstvo. Preto chcem tým deťom ukázať, že aj oni to dokážu...

GW: Chceš sa oplatiť.
RR: Áno. Aj mne zopár ľudí ukázalo, čo všetko môžem robiť a to mi veľmi pomohlo. Keby ich nebolo, nesedel by som tu s vami.

Pred pár rokmi som trochu začal s renováciou domu v environmentalistickom štýle. Jednoducho sa chcem na niečom podieľať. Chcem si byť istý, že napĺňam svoju malú úlohu. Ak má človek hlas a vie ho používať, nemal by ostať ticho.

GW: Ale keď už ho používaš, tak na niečom s čím súhlasíš. Netreba sa zapájať do aktivít, ktoré človeku nie sú veľmi po vôli.
RR: Svätá pravda. Keď sa chcem zapojiť do nejakej charity, vždy si najprv spravím dôkladný prieskum, aby som sa uistil, že súhlasím so všetkým, čo robia. Pretože ak sa potom na niečom nezhodneme, ak sa na nich nebudem môcť v niečom spoľahnúť...

Určité veci sú pre mňa veľmi dôležité a ak sa rozhodnem niečo spraviť, idem do toho plnou parou. A ak náhodou narazím na prekážku, nepáči sa mi to. Jednoducho povedané, súhlasím s: „Veľká moc prináša veľkú zodpovednosť.“(smiech). Zatiaľ ešte nemám žiadnu veľkú moc. Ale mám pocit, že veľkú zodpovednosť mám.

GW: Mali by sme sa okrem Sanctuary tešiť aj na niečo iné?
RR: Cez letnú pauzu som v Toronte natáčal celovečerný film s názvom: Leslie my name is Evil. Je to naozaj, ale naozaj šialený film. Je to taká interpretácia Masonových vrážd. Hrám tam Charlesa Masona. Mesiac a pol som si holil hlavu dohola, ale už mi dorástli späť, za čom som veľmi rád.

GW: Nebodaj si poverčivý.
RR: Skús si oholiť hlavu a uvidíš. Film sa bude premietať na festivaloch, ale som si istý, že premiéru bude mať v Toronte. Ešte som ho nevidel, ale teším sa naň. Všetci sme na ňom tvrdo pracovali a ten jeden a pol mesiaca bol naozaj náročný. Je ťažké žiť sa do takého človeka.

GW: Vieš čo najviac neznášam na vás chlapcoch z Vancouveru? Je vás tu veľká kopa výborných hercov a hráte v hromade filmov, ktoré nie sú blockbustery. Je veľmi ťažké dostať sa k takému filmu bez toho, aby som si ho musel ilegálne stiahnuť.
RR: To je pravda, ale nič s tým nenarobíš, taká je doba. Ľudia sa chcú pozerať na trháky Michaela Baya a hudbou alá Bruckheimer.

Mám takú menšiu teóriu o filmoch Jerryho Bruckheimera : jeho filmy majú veľmi osobitú hudbu, bez ktorej by boli niečím úplne iným. Jeho hudba ti doslova podáva to, ako sa máš počas daných scén cítiť.

Mám rád také filmy a rád by som jeden z tých akčných trhákov natočil, zakiaľ ešte môžem. Určite by to bolo zábavné. Ľudia to chcú vidieť. A keď pracuješ 40-60 hodín týždenne, chceš si aj trochu užiť. Rád si preto pozriem filmy, pri ktorých môžem vypnúť.

GW: Ďakujeme Ryanovi za rozhovor, ak by vás zaujímalo ako vyzerá jeho fotka na facebooku, tak je to táto posledná :D

Preložila: Mystic
Rozhovor bol preložený z gateworld.net