Destiny

Destiny

„Dizajn je na prvý pohľad jasne Antický. Vyslaná bola pred stovkami tisíc rokov. Rýchlejšia ako svetlo, napriek tomu však nepoužíva hyperpohon. Ktovie, ako ďaleko cestovala.“

Nicholas Rush

Destiny je antická loď, skonštruovaná a odštartovaná pred približne 60 miliónmi rokmi zo Zeme. Antici vyslali niekoľko zautomatizovaných lodí pred loďou Destiny, každú s úmyslom konštruovania a rozmiestňovania hviezdnych brán po galaxiách, ktorými brázdia. Destiny nasleduje ich trasu, preskumáva nové planéty a dáva dokopy hádanku, ktorou je komplexná správa ukrytá v základnej štruktúre samotného vesmíru (časť správy na obrázku vpravo). Po začatí tohto procesu a po tom ako Destiny dosiahne dostatočnú vzdialenosť od Zeme, plánovali Antici návrat na loď. To sa im nepodarilo, v dôsledku dosiahnutia iného cieľa, a síce povznesenia sa a zbavenia sa fyzického tela. Destiny teda pokračovala vo vopred naplánovanej trase o samote, milióny rokov. S príchodom expedície Tau´ri má Destiny konečne posádku.

Špecifikácie

„Je neuveriteľná, však?“

David Telford

Destiny je relatívne úzka a má trojuholníkový tvar. Pravé a ľavé krídlo je konkávne (ohnuté dovnútra), zadok lode je konvexne zaoblený. Loď je veľmi dlhá a smerom k čelu sa zužuje. Povrch lode je pokrytý vrstvami textúrovaných materiálov, spolu s množstvom otočných trojhlavňových energetických zbraní a prvkami protileteckej obrany.

Niektoré dvere v lodnom interiéri sú združené s kontrolným panelom, ktorý obsahuje kontrolné kryštály, podobne ako v meste Atlantis. Malé modré svetlo na kontrolnom paneli indikuje, že dvere sú nastavené na automatiku. Pod ním, červené a žlté svetlo indikujú, či sú dvere odomknuté alebo zamknuté. Pod veľkým okrúhlym tlačidlom na spodku panela je 8 malých tlačidiel s antickým písmom, ktoré slúžia na manuálne odomknutie, prípadne zmeny kódov.

Destiny je schopná nadsvetelnej rýchlosti, avšak nie za pomoci hyperpohonu. Pohon FTL sa tiahne celým zadkom lode.

Loď nie je vybavená ATA Génovou ochranou, aká je v mestách a iných antických zariadeniach; namiesto toho má neuveriteľne komplexný hlavný kód, založený na pokročilej antickej sekvencii DNA. Tento kód je potrebný ku sprístupneniu lodných systémov, akými sú navigácia a distribúcia energie; avšak nie ku kontrole základných obranných systémov akými sú zbrane a štíty.

História

„Táto loď sa môže stať najdôležitejším objavom ľudstva od objavenia Hvizednych brán.“

Nicholas Rush

Onedlho na to ako Antici vytvorili Hviezdne brány, vyslali niekoľko zautomatizovaných lodí na prieskum vesmíru a rozmiestnenie Hviezdnych brán. Táto misia začala po objave pravidelného vzoru, ktorý sa vyskytoval v kozmickoej mikrovlnnej radiácií. Uvedomovali si, že tento vzor nemôže byť prírodného pôvodu. Tento druh poriadku vo vesmíre považovali za nemožný, predpokladali teda že ide o akúsi správu. Tento signál avšak začal slabnúť, Antici teda vyslali loď Destiny aby sa pokúsila zozbierať fragmenty a poskladať celú správu. Ich záujmom bolo rozšíriť ich vedomosti o vesmíre, od projektu však upustili po tom, ako začali skúmať povznesenie sa. Nezávisle na tom, Destiny pokračovala na ceste od planéty k planéte, zo systému do systému, z galaxie do galaxie po dobu miliónov rokov.

Niekedy počas tejto cesty bola Destiny ťažko poškodená, niektoré zo sekcií lode sú kompletne vystavené vesmírnemu vákuu. Rozsah poškodenia naznačoval, že loď bola terčom útoku. Napriek tomu, že štít dokáže udržať atmosféru vnútri lode vrámci menších trhlín, pri väčších škodách museli byť sekcie kompletne uzavreté.

Začiatkom roku 2009 sa personálu projektu Icarus podarilo odomknúť deviaty symbol Hviezdnej brány. V rovnakom čase, bola základňa terčom útoku Luciánskej aliancie a boli nútení evakuovať cez Hviezdnu bránu práve na loď Destiny. Keď Tau´ri dorazili, väčšina lode bola buď poškodená alebo neprístupná. Hladina energie a kyslíka boli taktiež na minime. Posádke sa však podarilo opraviť CO2 filtračný systém a udržať sa nažive.
Krátko po začatí ich púte, expedícia prišla do konfliktu s rasou bytostí, ktoré už dlhú dobu prenasledujú Destiny, aby odhalili jej tajomstvá. Odvtedy bola posádka nútená odraziť niekoľko útokov od týchto bytostí. Počas cesty medzi galaxiami, sa im podarilo sabotovať nadsvetelný pohon Destiny, čo si vyžiadalo odstránenie motorovej jednotky a premostenie. Iróniou je, že poškodená jednotka znižovala celkový výkon lode. V prípade že by k útoku nedošlo, Destiny by novú galaxiu nedosiahla vrámci života posádky.

Krátko po invázií Luciánskej Aliancie na Destiny, Nicolas Rush objavil lodný mostík, spolu so všetkými informáciami o jej misii. Pokúsil sa o utajenie tejto skutočnosti, pretože si myslel že nikto z posádky nebude schopný porozumieť rozsahu a významu jeho objavu. Dokonca bol ochodný kvôli tomu aj obetovať život seržanta Huntera Rileyho keď naprogramoval Destiny aby zastavila blízko planéty s poškodenou Hviezdnou bránou. Neskôr po pripojení sa k inej lodi ktorá bola obývaná bytosťami, ktoré sa pokúsili vysať energiu z Destiny, sa odpojil skôr, ako plukovník Telford mohol uniknúť, teda ho taktiež odsúdil na istú smrť.

Momentálne posádka Destiny ovláda jej trajektóriu, po tom čo bol Rush donútený k odhaleniu jeho objavu mostíka.
Odklonili sa od kurzu aby prešetrili zaujímavý signál. Priviedol ich na bojisko, resp. skôr pohrebisko. Ide o lode rasy "Ursini" (bytosti zo rozosievacej lode). Destiny sa ocitne pod útokom automatických letúnov a boj prehrávajú. Prekvapujúco im na záchranu príde Telford, avšak výsledok bitky je stále otázny...

Technológia

„Táto loď... Je zdrojom neopísateľnej sily?
No, nie celkom. Má to viac dočinenia s tým, čo robí. O informáciách ktoré dokáže zozbierať.“

Eli Wallace a Nicolas Rush

Destiny má vo výbave veľké množstvo vyspelej antickej technológie, od Hviezdnych brán a raketoplánov k energetickým zbraniam; nadsvetelný pohon, kolektory pre solárnu energiu a štíty.

Zdroj energie

„Loď je poháňaná hviezdami. Solárna energia, doslova. Neexistuje žiadne iné vysvetlenie.“

Nicholas Rush

Destiny je schopná absorbcie a spracovania solárnej energie priamo z hviezd. S aktívnymi štítmi je celá loď schopná zostúpiť do koróny hviezdy, pričom časť z hmoty a energie hviezdy je zozbieraná a uskladnená. Skutočný „slnečný pohon“. V čase príchodu expedície na loď, boli jej energetické hodnoty extrémne nízke a teda manéver doplnenia uskutočnila loď sama. Pozemská agentúra IOA chcela použiť túto metódu a presmerovať získanú energiu do brány, za účelom vytočenia Zeme. Nicholas Rush však sabotoval tento plán; Eli Wallace neskôr dokázal že tento plán by bol viac deštruktívny ako si mysleli.

Štíty

„Uvedomia si že našimi štítmi nepreniknú a vzdajú to.“

Nicholas Rush

Destiny disponuje energetickými štítmi žltej farby, ktoré môžu byť lokalizované na udržanie atmosféry v poškodených častiach lode. Sila štítov je priamo úmerná množstvu energie v zásobníkoch a takisto od počtu práve aktívnych lokalizovaných štítov. Štíty Destiny sú schopné odolať intenzívnemu teplu a turbulenciám v koróne hviezdy a to iba za použitia rezervnej energie, bez negatívnych prejavoch na ostatných systémoch. Najviac boli vyťažené pri útokoch „modrých bytostí“ ktoré Destiny prenasledujú už dlhú dobu. Nevýhodou je, že v dôsledku poškodených rozvodov energie je nutné robiť kompromisy vrámci palebnej sily a sily štítov. Štíty môžu byť taktiež upravené tak, aby bolo cez ne možné prejsť žiadúcim objektom.

Po početných opravách výpravy Tau´ri bola uskutočnená simulácia, ktorá ukazuje že štíty v súčasnej konfigurácií sú schopné udržať nepretržitú paľbu od „modrých bytostí“ po dobu 44 minút. Aj napriek oprave je Destiny veľmi poškodená a je pravdepodobné, že táto hodnota nezodpovedá plnej sile štítov pri štarte lode.

Zbrane

„Eli, tak sa veci majú už veľmi dlho. Zaútočia, pokúsia sa dostať na palubu a lodné automatické obranné systémy ich zastavia.“

Nicholas Rush

Destiny disponuje množstvom energetických kanónov, strelami žltej farby. Pozostávajú z otočných vežičiek a trojitých hlavní a sú rozmiestnené pozdĺž celého trupu lode. Tieto zbrane sú očividne navrhované na obranu proti malým letúnom s rýchlym pohybom. Pri silnej koncentrácií paľby sú tieto zbrane schopné patrične vyťažiť energetické rezervy Destiny. Nevýhodou je fakt, že aktivita zbraní oslabuje štíty. Táto skutočnosť môže byť spôsobená buď nedokonalým dizajnom (čo je v prípade Antikov nepravdepodobné), alebo tým že veľká časť lode je poškodená a s ňou taktiež rozvody energie. Namiesto problému s množstvom energie je to zrejme problém jej distribúcie.

Destiny má taktiež tri rozmernejšie energetické kanóny na spodku jej trupu. Sú schopné oveľa väčších výbojov, primárne sú určené na ničenie väčších lodí. Tak ako menšie zbrane, aj tieto znižujú silu štítov; dokonca v extrémnych prípadoch by boli schopné preťažiť systém, čo by mohlo viezť ku zničeniu lode. Taktiež v dôsledku poškodenia.

FTL pohon

„Rýchlejší ako svetlo, napriek tomu nie pomocou hyperpriestoru.“

Nicholas Rush

FTL v preklade z angličtiny „Faster Than Light“ – Rýchlejší ako svetlo. FTL pohon, ktorým je Destiny vybavená je schopný dosahovania nadsvetelných rýchlostí, bez toho aby loď vstupovala do hyperpriestoru. Pôvodne mala loď 16 FTL motorových jednotiek, momentálne ich má už len 15, po tom čo bola jedna poškodená pri útoku. Motor ako celok je schopný pracovať s 15timi jednotkami na plný výkon, možno dokonca ešte s menším počtom. Aby bolo možné spojenie pomocou Hviezdnej brány, FTL pohon sa dočasne vypne. Taktiež sa FTL vypne ak sa dostane do gravitačného pôsobenia nezmapovanej hviezdy. V tom prípade automatické navigačné systémy upravia kurz. Počas prechodu z a do FTL je na krátku chvíľu prerušená komunikácia pomocou antických kameňov.

Hviezdna brána

„Rush považuje túto bránu za staršiu ako ktorúkoľvek na Zemi. Prototyp.
Je to jediná cesta, ako sa môžme dostať späť domov.“

Eli Wallace

Hviezdna brána, ktorá je na palube Destiny je odlišná a má starší dizajn ako hviezdne brány v Mliečnej dráhe a Pegase. Podľa Nicholasa Rusha je táto hviezdna brána jednou z prvých, ktoré boli kedy vyrobené. Je však rovnakého dizajnu ako brány na rozsievacích lodiach, ktoré sú trochu menšie.

Mechanizmus vytáčania je rozdielny od toho v sieti Mliečnej dráhy alebo Pegasu. Netočí sa vnútorný kruh so symbolmi, ale celá brána. Tento fakt zamedzuje tomu aby sa adresy zhodovali so chevronmi. Tie slúžia iba ako indikátory. Brána sa točí v smere hodinových ručičiek, až kým sa požadovaný symbol nenachádza nad centrálnym ložiskom na vrchu brány. Nasleduje otočenie sa v opačnom smere a zapadnutie nad ďalším ložiskom. Týmto systémom sa vytočí kompletná adresa a aktivuje sa spojenie. Horizont udalostí (povrch červej diery) sa taktiež javí trochu inak ako pri klasických bránach. Je striebornejšej farby a tmavší po okrajoch. Po tom ako sa spojenie preruší, všetky svetlá okolo chevronov zhasnú súčasne. Potom nasleduje niekoľko sekundové vypustenie nahromadeného CO2 po stranách hviezdnej brány, ktorý slúži zrejme ako súčasť točiaceho mechanizmu.