Amentet

Bohyňa Západu a západných krajín, Pani pohrebísk. Jej meno značí doslova západ, ktorý v egyptskom panteóne zosobňovala. Pôvodne ju uctievali ako bohyňu všetkých krajín na západ od Egypta a darkyňu koristi, ktorú v nich egyptskí králi pri vojnových výpravách získali. Neskôr sa stala bohyňou pohrebísk, ktoré bývali spravidla na západnom brehu Nílu, alebo na západnom okraji miest a dedín. V tejto druhej funkcii prijímala do svojej opatery duše zomrelých a chránila ich telá. Prinášali sa jej preto obete a jej obrazom sa zdobili dná rakiev. Jej mužským partnerom bol boh západnej púšte Ha. Od čias Novej ríše preberala obidve jej funkcie čoraz väčšmi bohyňa Hathor.

Amentetu zobrazovali Egypťania ako štíhlu ženu bez individuálnych čŕt s hieroglyfickým nápisom jej mena nad hlavou. Po grécky sa volala Amenthés, v koptčine si zachovala svoje staroegyptské meno. Časom zmenila však rod zo ženského na mužský, a tým aj svoj charakter. Stala sa personifikáciou podsvetia v gréckom zmysle, t. j. bezútešnej planiny s duchmi mŕtvych a napokon kresťanského pekla.