Baal

Boh ázijského pôvodu, v Egypte stotožňovaný s bohom Sutechom. Jeho meno, známe aj vo forme Bél (po Grécky Bélos), znamenalo u starovekých semitských národov doslova Pán. V Mezopotámii to bol titul a skrátený názov hlavného babylonského boha Marduka, v Sýrii a Foiníkii boha Hadada. Do Egypta sa dostal ako jeden z bohov hyksóskych dobyvateľov na začiatku 17. storočia pred n. l. a neskôr sa tam udomácnil. Nie však priveľmi a to ani po jeho stotožnení so starým egyptským bohom Sutechom, „zloduchom medzi bohmi“.

Egypťania v ňom videli boha ničivej sily, ktorá sa prejavovala v búrkach a vojnách. Vždy ho však považovali vo svojom panteóne za cudzinca a jeho kult nerozvinuli. Z čias Ramessa II. Máme správy o jeho chráme v cudzineckej štvrti v Mennofere (Memfide ) a o jeho kňazovi, ktorý bol súčasne kňazom bohyne Aštorety. V textoch z Novej ríše a potom i z neskorej doby sú o Baalovi len ojedinelé zmienky. Výtvarné pamiatky s Baalovým vyobrazením sa v Egypte nezachovali.